Ultrazvuk červeného tmelu

Na tú istú tému

„Iba vo väzení je ľahké pochopiť, že život bez čakania na budúcnosť je nezmyselný, utopený v zúfalstve.“ (Gustaw Herling)

Svedectvo Gustawa Herlinga vo filme A World Apart (Roy Publishers, New York, 1951) je prvotriedne, o to viac, že sa objavilo v anglicky hovoriacich vydavateľských priestoroch a neskôr v západnom svete v roku 1951 (11) rokov pred šokom zo Solženicynovej knihy Deň v živote Ivana Denisoviča. Skutočnosť, že Herlingov vynikajúci ultrazvuk Gulagu nemal vôbec vplyv na Solženicynovu knihu, zostáva záhadou, ku ktorej možno nájsť niekoľko racionálnych vysvetlení. Západná ľavica, stále euforická z víťazstva ZSSR, sa svojej knihe vysmievala z dôvodu, že to bol iba ďalší nespokojný Poliak, ktorý zamrmlal.

Gustaw Herling Grudziński utiekol z okupovaného územia nacistickým Nemeckom, pracoval v protikomunistickom odboji vo východnom Poľsku, spoluzakladal odbojovú skupinu Polska Ludowa Akcja Niepodległościowa (PLAN), kuriéra organizácie pre oblasť Ľvova, a v roku 1940 ho zajala NKVD. čudné, v spomienkovom zväzku A vôbec neodkazuje na nijaký odkaz. Okrem tejto epizódy bolo jeho čitateľovi jediné vysvetlenie, ktoré mu malo pomôcť pochopiť, prečo pricestoval do sovietskeho gulagu, že chce prekročiť hranicu medzi ZSSR a Litvou, ktorá bola iba satelitom., a nebol zlúčený ako sovietska republika v ZSSR, aby sa spojil s poľskými silami na Západe, ktoré pokračovali v boji proti nacistickým silám.

Gustaw Herling a americké vydanie knihy z roku 1996 A World Apart (Penguin Group)

Herlingova kniha nie je o nič lepšia ako svedectvá klasikov žánru, pravdepodobne najviac prináša príbehy Varlama Shalamova. „Nič utešuje utrpenie srdca ako utrpenie druhého a nič nevedie k strate nádeje, ako napríklad myšlienka, že právo na nádej má iba pár vyvolených.“ //