Príliš tučný pohľad na okno: karikatúry v múzeu Georga Schдfera

Umenie proti neľudskosti: Wolf Eiermann, riaditeľ múzea Georga Schäfera, pred dielami Paula Thesinga, ktoré národní socialisti ešte predtým, ako sa dostali k moci, vystavili ako zástancov spoločenských ťažkostí.

tučný

Bavorské karikatúry sú o niečo jednoduchšie, “hovorí Karin Rhein a vôbec to nemyslí vážne. Karin Rhein pochádza z Berlína a šesť a pol roka je kurátorkou grafiky v múzeu Georga Schдfera v Schweinfurte. Spolu s Wolfom Eiermannom, novým riaditeľom, zrealizovala jeho myšlienku prvého pohľadu na bohatú zásobu karikatúrnych kresieb, ktoré sú súčasťou zbierky od daru z roku 2005.

Výsledok, výstavu „Umelý drôtený umelec Germania - 100 nemeckých karikatúr, predbežné kresby a výtlačky“, je možné vidieť do 6. marca. Zahŕňa 100 rokov satirickej histórie od roku 1840 do roku 1940 s odľahlými hodnotami až po súčasnosť: obálku Charlie Hebdo zverejnenú krátko po atentáte a dve grécke karikatúry, ktoré uviedli Merkelovú a Schдublea do nacistického kúta.

Čo už predstavuje ústrednú otázku, ktorú výstava kladie a zámerne na ňu neodpovedá: Je karikatúre dovolené niečo robiť? Wolf Eiermann je presvedčený, že zásadný parameter sa na internete zmenil: Karikatúra bola v minulosti vždy zameraná na jasne definované cieľové publikum. Divák musel poznať a pochopiť použité šifry a symboly - napríklad pruský cisársky orol alebo anglický buldog. Dnes je to iné, hovorí Eiermann v rozhovore: „Osobne zastávam názor, že sa karikatúra v súčasnosti netýka iba slobody prejavu, táto otázka tu bola od začiatku. Karikatúra sa skôr javí ako niečo, čo našu spoločnosť tlačí na doraz. Nevšimla si, že sme teraz globalizovaní. Karikatúra, ktorá sa objaví v Dánsku alebo Paríži, obletí svet za tri sekundy. To znamená: Cieľová skupina je iná. ““

Vzhľadom na rastúci dopyt po úsporách môže byť pre problémových Grékov celkom zábavná internetová inštalácia Angely Merkelovej s Hitlerovými buchtami. Alebo Wolfgang Schдuble v uniforme Wehrmachtu, ktorý v straníckych novinách Syriza hovorí: „Rokovanie sa začalo: Trváme na tom, aby ste si z tuku vyrobili mydlo. diskutujeme iba o hnojivách z tvojho popola. “Z nemeckého hľadiska sa také spojenia javia v lepšom prípade bez chuti. Čo je teda zriedkavé, Schubolov hovorca odsúdil karikatúru Syriza päť dní po jej zverejnení 8. februára „najsilnejšie“.

Karikatúra musí skutočne ísť na doraz, aby splnila svoj účel. Aspoň pokiaľ ide o odhaľovanie sťažností. Medzi Biedermeierom (názov, ktorý mimochodom vytvoril satirické noviny „Fliegende Blätter“, založené v roku 1844) a národným socializmom, existuje množstvo reklamných kampaní pre každú triedu a každý vkus.

Najznámejším z nich je určite „Simplicissimus“, ktorý založil v roku 1895 Albert Langen ako „Nemecký umelecký a bojový denník“. Cieľová skupina: „pre všetkých priateľov a nepriateľov jemného myslenia“. Publikácia s červeným buldogom ako heraldickým zvieraťom má okamžitý dopad na verejnosť aj na úrady: v prvom roku sú zakázané tri čísla.

Za oblasť umenia je zodpovedný dômyselný kresliar Olaf Gulbransson, ktorému je venovaná celá stena výstavy. Langen ho priviedol do Mníchova z Nórska. Sám Gulbransson nazýva svoj umelecký prístup „vytrhávaním koreňov z jednej tváre“. Pre každý zo svojich objektov nachádza nápadne koherentné formy. Maliara a sochára Maxa Klingera, ktorý je známy rozsiahlymi symbolickými tabuľami s Hahnenkammom, pomerne zložitého ľudského skladateľa Richarda Straussa, zobrazuje plachého, doslova malomeštiaka.

Gulbransson môže byť vo svojej presnosti vysoko politický. List „Kaisermanцver“ z roku 1909 zobrazuje vzdorne rozoklaného Wilhelma II. S čiapkou, ktorá je akosi príliš veľká, a pokrčený, baňatý bavorský princ: „Jeho Veličenstvo vysvetľuje nepriateľské postoje k bavorskému kniežaťu Ludvíkovi.“ Prorocký vzhľadom na hroziacu katastrofu myslí si.

Na Simplicissimus sú za bojový aspekt zodpovední umelci ako Thomas Theodor Heine. Jeho obal v Germánii, ktorý dal výstave názov, sa zdá byť v porovnaní s inými dielami takmer neškodný, aj keď sa venuje citlivej téme: nemecká okupácia zálivu Kiautschou a prístav Tsingtau na východnom pobreží Číny v roku 1897. K cisárskemu počinu patril: znovu označiť vojnový akt na znak nemecko-čínskeho priateľstva.

V Heine balancuje Germania medzi nemeckou colnicou a čínskou pagodou nad zátokou plnou vojnových lodí. Medzitým pruský orol položí vajíčko, bavorský lev sa odvráti s vtiahnutým chvostom. Vojak už má pripravenú brokovnicu pre prípad, že Germania spadne z lana, zatiaľ čo Nemec Michel fajčí svoju rúru Spitzweg svojprávne a ľahostajne.

Ďalším vzrušujúcim aspektom, ktorý umožňuje 40 pôžičiek zo súkromných zbierok, je zlúčenie predbežného výkresu a tlačenej verzie. Tu môžete vidieť, ako autor zostruje svoje tvrdenie pre finálnu verziu.

Heine môže byť tiež sarkastickejší: napríklad v seriáli „Durchs Dunkelste Deutschland“ chváli skutočnosť, že v pruských zariadeniach sociálnej starostlivosti sú denné tresty kvôli zdraviu žiakov vykonávané vonku. A ukazuje, ako sú bičované nahé deti priviazané k stromom.

Alebo v roku 1910 ukazuje prázdny roh ulice s bábikou a klobúkom na zemi pod názvom „Po masovej demonštrácii“. Veľká červená škvrna na chodníku a stene domu. Ďalej sa v ňom píše: „Iba vďaka taktnému a obozretnému zásahu polície nebol narušený mier.“

Tvrdohlavo obmedzujúca ríša ponúka veľa materiálu, rovnako ako roky hospodárskej krízy. Paul Thesing, Kдthe Kollwitz a Heinrich Zille hľadajú dolnú hranicu spoločenskej stupnice, druhú s obvyklým vtipom. Darebák teda radí deťom v berlínskej krčme, ktoré si robia školské práce: „Deti sa nič nenaučia, inak musíte pracovať!“ Thesingove atramentové kresby o vzniku národného socializmu sú umelecké diela s expresionistickou silou: „Na vlne spoločenských ťažkostí“ z roku 1931 ukazuje Hitlera a Goebbelsa ako vrchol špinavej čiernej vlny valiacej sa nad všetkým.

To, že karikatúra nemusí byť vždy politická, ukazujú okrem iného aj na začiatku spomenuté motívy z Bavorska (mimochodom, ktoré nekreslia Prusi), ktoré sú venované bohatstvu bavorských zvykov. S Toni, ktorá cez zimu príliš spala, aby mohla spať v okne. Alebo skupina pútnikov, ktorí prídu domov, zbití z Andechs a rozhodnú sa nabudúce vziať so sebou liatinový kríž. Drevené sa v boji zlomilo.

Múzeum Georg Schдfer: „Drôtový umelec Germania - 100 nemeckých karikatúr, predbežné kresby a tlače“, do 6. marca. Štedrý deň 14–18 hodín, druhý 10:00 - 17:00. K výstave vyšla brožúra za 6 eur.

Smutná udalosť: „Cisárske manévre“ Olafa Gulbranssona, 1909 - „Jeho Veličenstvo vysvetľuje nepriateľské pozície bavorskému kniežaťu Ludvíkovi.“

"> '> | Smutná udalosť: „Kaisermanцver“ od Olafa Gulbranssona, 1909 - „Jeho Veličenstvo vysvetľuje nepriateľské pozície bavorskému kniežaťu Ludvíkovi.“

Kocovina: Carl Olof Petersen, „Popolcová streda“, 1913, ceruzka, akvarel, nepriehľadný biely a čierny atrament.

"> '> Foto: Fotografie na tejto stránke: Museum Georg Schдfer | Kocovina: Carl Olof Petersen, „Popolcová streda“, 1913, ceruzka, akvarel, nepriehľadný biely a čierny atrament.

Bavorské zvyky: V texte diela „Aus Aushaben“ (výňatok) Karla Arnolda z roku 1913 sa píše: „Prečo nikdy nemáte kontakt so Zenzi, Tonerl?“ - „V zime som bol taký silný, že som to ja z'eng. “

"> '> Foto: Múzeum Georg Schдfer | Bavorské zvyky: Text „Aus Aushaben“ (výňatok) Karla Arnolda z roku 1913 znie: „Prečo nikdy nechodíš so Zenzi, Tonerl?“ - „Som taký v zime .