Acidobázický zostatok


Rovnováha medzi kyselinami a zásadami (zásadami) v tele má zásadný význam pre hladký priebeh všetkých metabolických procesov. Vedecky kontroverzná je otázka, do akej miery ovplyvňuje strava acidobázickú rovnováhu.

acidobázickú rovnováhu

Na stanovenie obsahu kyselín a zásad v roztoku sa stanoví hodnota pH. Udáva pomer kyselín (vo forme kladne nabitých vodíkových iónov = H +) k zásadám (vo forme hydroxylových iónov = OH-). Hodnota pH 7 znamená neutrálny roztok. Hodnoty pod 7 naznačujú čoraz kyslejšie prostredie, hodnoty nad 7 čoraz zásaditejšie prostredie. Rozsah merania je od 0 do 14.

V organizme neexistuje jednotná hodnota pH. Hodnoty sa líšia podľa podmienok, ktoré sa vyskytujú v rôznych telesných priestoroch a orgánoch. Napríklad pH krvi má normálne pH 7,4. V žalúdku je silne kyslé prostredie v dôsledku uvoľňovania kyseliny chlorovodíkovej (pH: 1,2 - 3,0).
Príslušná hodnota pH je dôležitá pre metabolické procesy v tele a tkanive. Napríklad kyslá hodnota pH v žalúdku je nevyhnutná na dezinfekciu potravy a na trávenie bielkovín. Už malá zmena hodnoty pH v krvi vedie k značným metabolickým poruchám (acidóza/alkalóza). Molekulárna forma proteínov a tým normálna štruktúra bunkových zložiek závisí od pH. Optimálna účinnosť enzýmov súvisí aj s normálnou hodnotou pH. Hodnoty pH krvi a telesných tekutín majú celkovo vplyv na nasledujúce faktory:

  • Povaha molekúl bielkovín
  • Štruktúra zložiek bunky
  • Priepustnosť membrán
  • Účinnosť enzýmov a hormónov
  • Distribúcia elektrolytov
  • Štruktúra a funkcia spojivového tkaniva (základné tkanivo, základná látka)
Regulácia acidobázickej rovnováhy:

Regulácia hodnoty pH v krvi bola predovšetkým dôkladne preskúmaná. Udržiava sa v úzkych medziach, aby sa zabránilo metabolickým poruchám. Hodnoty pH krvi pod 7,0 a nad 7,8 už nie sú kompatibilné so životom.
Látky, ktoré môžu neutralizovať kyseliny alebo zásady, sa nazývajú tlmivé roztoky. V krvi sa rozlišujú tieto tlmivé systémy:

  • Pufr kyselina uhličitá - hydrogénuhličitan
  • Hemoglobínový pufor
  • Fosfátové a proteínové pufre.
Kyslé alebo zásadité zložky sa vylučujú pľúcami (vo forme oxidu uhličitého) a obličkami (vo forme hydrogenuhličitanu).
Pretože krv je silne „pufrovaný systém“ - to znamená, že okamžite sa upravia aj malé zmeny hodnoty pH - vplyv výživy na hodnotu pH v krvi je minimálny.
Naproti tomu úloha spojivového tkaniva pri regulácii acidobázickej rovnováhy nie je známa.

Tvorba kyselín a zásad v metabolizme:

Pri štiepení živín v bunkách tela sa vytvárajú látky, ktoré majú kyslý, neutrálny alebo zásaditý účinok. Ovplyvňujú príslušné hodnoty pH v tele. Kladne nabité vodíkové ióny (H + ióny) sú z. B. dodávané vo forme kyseliny mliečnej, kyseliny ketónovej alebo kyseliny sírovej.
Pri štiepení zlúčenín obsahujúcich síru alebo fosfor tvoria takzvané fixné alebo vylučovacie kyseliny.
Síra je často zložkou bielkovín, fosfor je zložkou mnohých prírodných potravín a vo väčšej miere sa používa vo forme fosfátov ako prísada. Negatívne nabité ióny OH (hydroxylové ióny) sú z. B. dodávané so soľami slabých kyselín v prevažne zeleninovej strave.

Poruchy v acidobázickej rovnováhe:

Poruchy acidobázickej rovnováhy v krvi: Ak hodnota pH v krvi stúpne nad hornú hranicu normy (nad 7,45), potom sa hovorí o alkalóze (zvýšená zásaditosť), ak klesne pod dolnú hranicu normy (7), 35), nastáva acidóza (prebytok kyseliny).
Okrem toho sa v závislosti na príčine poruchy rozlišuje medzi metabolickou (= metabolická) acidóza (alebo alkalóza) a respiračnou (= s dýchaním) acidóza (alebo alkalóza).

Medzi príčiny metabolickej acidózy patria:

  • Neúplné odbúravanie tukov
  • Anaeróbny (pri absencii kyslíka) rozklad sacharidov na kyselinu mliečnu
  • Zvýšená akumulácia kyseliny fosforečnej a sírovej v metabolizme
  • Strata bikarbonátu obličkami
  • Strata bikarbonátov pri hnačkách
Príčiny metabolickej alkalózy môžu zahŕňať:
  • Dodávka iónov OH z. B. vo forme zásaditých solí (laktát, citrát)
  • Strata iónov H + zvracaním alebo v prípade nedostatku draslíka
Medzi príčiny respiračnej acidózy patria:
  • Redukcia funkčného pľúcneho tkaniva (napr. Tuberkulóza)
  • Nedostatočná dychová schopnosť (napr. V prípade detského ochrnutia, otravy otravou)
  • Obmedzenie pohyblivosti hrudníka (napr. Zakrivením chrbtice)
Medzi príčiny respiračnej alkalózy patria:
  • Hyperventilácia (nadmerné zvýšenie dychu) z psychologických dôvodov alebo vo vyšších nadmorských výškach
Všetky poruchy acidobázickej rovnováhy v krvi sú eliminované (kompenzované) aktiváciou tlmivých systémov a vylučovacích procesov pre kyseliny alebo zásady.

Poruchy acidobázickej rovnováhy v spojivovom tkanive:

Najmä pri naturopatii sa zdôrazňuje význam spojivového tkaniva pre acidobázickú rovnováhu tela. S „prekyslením“ spojivového tkaniva súvisí rad chorôb, ako sú vegetatívne poruchy (napr. Migrény), reumatické choroby, metabolické choroby (napr. Cukrovka, dna), choroby tráviaceho traktu atď.

V literatúre naturopatickej medicíny mnohí autori poukazujú na to, že chronické ochorenia často predchádzajú latentným (skrytým) acidózam so zníženou „základnou rezervou“. Táto skrytá prekyslenosť je údajne spôsobená skutočnosťou, že nadbytočné kyseliny sa ukladajú v spojivovom tkanive počas transportu z buniek do krvi alebo naopak, kde vedú k metabolickým poruchám. Navrhovatelia tejto teórie považujú stravu s prebytkom zásady za nevyhnutnú na odbúranie prebytočnej kyseliny v spojivovom tkanive.

Diéta a acidobázická rovnováha:

Vo vedeckej diskusii sa odlišne hodnotí úloha výživy pre acidobázickú rovnováhu.
Z „konvenčného lekárskeho“ hľadiska sa podceňuje význam potravín pre acidobázickú domácnosť. Toto hodnotenie je založené na regulácii hodnoty pH krvi, ktorá sa uskutočňuje vo veľmi úzkych medziach.

Výber jedla má malý vplyv na pH krvi. Aj malé odchýlky sa okamžite upravia (pozri tiež reguláciu acidobázickej rovnováhy).

Na druhej strane úloha výživy na
Acidobázická rovnováha v naturopatii a vo viacerých takzvaných alternatívnych diétach je silne zdôraznená. Nadbytok spojivového tkaniva sa považuje za príčinu metabolických porúch a radu chorôb.

Podľa Anemuellera sa ukazujú nasledujúce vzťahy medzi výživou a acidobázickou rovnováhou:

    Problémy nastanú v metabolizme organizmu, keď dôjde k acidotickej (nadmerne kyslej) metabolickej situácii.
    To sa deje napr. B. pôst, cukrovka, poruchy metabolizmu purínov a dna, kardiovaskulárna nedostatočnosť (závažná slabá výkonnosť) a pod vplyvom vysokotučných a extrémne nízko sacharidových diét (napr. Atkinsova diéta).

Ketokyseliny alebo kyselina močová, ktoré sa môžu zvýšiť počas hladovania, cukrovky alebo dny, môžu zostať. Z empirickej medicíny je známe, že vylučovanie týchto kyselín je možné zlepšiť stravou, ktorá je príliš zásaditá.

Metabolizmus je narušený, ak dôjde k dočasnej laktátovej acidóze v dôsledku nadmernej tvorby kyseliny mliečnej (pri fyzickej námahe alebo kardiovaskulárnej nedostatočnosti), v dôsledku nadmerného príjmu kyseliny D (-) - mliečnej (= kyselina mliečna otáčajúca sa vľavo) z potravy.

Je pravdepodobné, že potrebu bielkovín v prípade renálnej insuficiencie (závažné ochorenie obličiek) možno pokryť ekonomickejšie, ak sa podáva diéta s prebytkom zásady.

Pravdepodobne sa inzulín používa efektívnejšie u diabetikov, ak strava obsahuje veľa zásadotvorných látok zo zeleniny, zemiakov a ovocia.

Strata endogénneho proteínu počas terapeutického pôstu sa dá pravdepodobne udržať ešte nižšia, ak sa použije srvátka s nadbytkom bázy.

Pravdepodobne priaznivejšia metabolická situácia nastane u pacientov s rakovinou, ak sú ich „základné rezervy“ udržiavané na vysokej úrovni pomocou nadmerného množstva potravy.

Nadmerný príjem bielkovín (hlavne z mäsa) podporuje acidotický metabolizmus.

Surová zeleninová strava s prebytkom bazy (podľa M. Bircher-Bennera) je úspešná vo výživovej terapii porúch metabolizmu purínov, dny alebo reumatických chorôb.

  • Pravdepodobne acidotické metabolické polohy uprednostňujú sympatikotropné (prevaha sympatického nervového systému) stavy (možno aj bolestivé stavy).
  • Vplyv jedla:

    Početné tabuľky od rôznych autorov poskytujú prehľad vplyvu jednotlivých potravín na acidobázickú rovnováhu. Potraviny alebo skupiny potravín sa rozlišujú podľa ich účinku (neutrálneho, kyslého, zásaditého) na acidobázickú rovnováhu tela.
    Často používaná metóda merania je založená na meraniach moču. To určuje, aký vplyv majú určité potraviny na pH moču.
    Podľa toho sa tieto potraviny označujú ako kyselinotvorné, ktorých konzumácia spôsobuje okyslenie moču; ako zásadotvorné tie potraviny, ktorých konzumácia spôsobuje alkalizáciu. Pri inej metóde (podľa Sandera) sa obsah minerálov tvoriacich zásady (sodík, draslík, vápnik, horčík) v potravinách porovnáva s obsahom kyselinotvorných látok (fosfor, síra, chlór).
    V závislosti na celkovej rovnováhe sa robí rozdelenie na „prebytok zásady alebo kyseliny“.
    Napríklad 100 g špenátu obsahuje 22,3 meq (chemická ekvivalentná hmotnosť) valenčných báz a 6,4 meq kyselinotvorných valencií. Má teda základný prebytok 16,9 meq. 100 g ovsa obsahuje 24,0 mval bázických valencií a 37,4 mval kyselinotvorných valencií; to znamená, že má prebytok kyseliny 13,4 meq.

    Obe metódy merania ukazujú iba čiastočný aspekt mimoriadne zložitého procesu acidobázickej regulácie. Početné tabuľky týkajúce sa „kyslých a zásaditých účinkov“ jednotlivých potravín navyše nie sú jednotné. Existuje mnoho protichodných klasifikácií. Existuje rozsiahla zhoda o účinkoch skupín potravín. Nasledujúci prehľad je kompiláciou z niekoľkých zdrojov:

    Vplyv acidobázickej rovnováhy:

    Ponúkajú sa rôzne jedlá, ktoré ovplyvňujú organizmus z hľadiska prebytku zásaditej stravy:

    • Ovocné a zeleninové výrobky
    • Ovocné a zeleninové šťavy
    • Sušené ovocie
    • Strukoviny
    • srvátka
    Okrem toho špeciálne minerálne zmesi ponúkané, ktoré majú v tele zásaditý účinok. Ďalšie produkty s prebytkom bázy sú Čaje a zeleninové šťavy s rastlinami obsahujúcimi minerály, ako napríklad:
    • Bylina zo žihľavy
    • Bylina púpava
    • Fazuľové škrupiny
    • Bylina prasličky roľnej
    • Zelený ovos
    Okrem produktov, ktoré majú zásaditý účinok na metabolizmus, sa pri zvýšenom uvoľňovaní kyselín zo žalúdka tradične používajú látky neutralizujúce alebo absorbujúce kyseliny (adsorbujúce). Možné sú tieto možnosti:
    • Zlúčeniny trisilikátu horečnato-hlinitého (liek na pálenie záhy)
    • Zemiaková šťava
    • Šťava z kapusty
    • Uzdravujúca zem
    • Silicea

    • Anemueller, H.: Dôležitosť acidobázickej rovnováhy v naturopatii; Prezentácia pri príležitosti sympózia „Acidobázická rovnováha a celozrnná výživa združenia pre nezávislé zdravotné poradenstvo, prípadne.
    • Leitzmann, C. u.a .: Výživa celých potravín; Haug Verlag, 7. vydanie.
    • Oetinger-Papendorf, I.: Prostredníctvom umŕtvovania až po duševné a fyzické zdravie; Vlastné vydanie.

    Autorom tohto lexikónu je Reformhaus Fachakademie. Odchýlky v obsahu od informácií o produkte Eden sú preto zásadne možné.